CESTA SRDCA - POSOLSTVO CITU , živé portréty kreslené ceruzkou, drevorezba, drôtovanie, SLEVAN art
SLEVANart

SLEVANart

Portrait in pencil
tel. +421905973995

slezakivan@gmail.com
SLOVENSKO

SLOVENSKO

POSOLSTVO CITU - CESTA SRDCA

Harmonizačné dekorácie pre dušu - Intuitívna tvorba - Živé portréty kreslené ceruzkou - Portrét ako posolstvo z druhého brehu - Zážitkové kreatívne workshopy pre deti i dospelých - Život, ako najlepšia škola -
DSC07971 1 (2).jpg
DSC07971 11 (1).jpg

IVAN SLEZÁK

DSC07971 111 – kopie (1).jpg
DSC07971 112 (1).jpg

Dôležité čítanie:

HUDBA:
Ak sa chcem naladiť na inšpirácie, pustím si hudbičku tohto jedinečného hudobníka, potom to ide už samé.

ODPORÚČAM!

POZNANIE, LIEČENIE, ŽIVOT:

UMENIE:

PRÍRODA, HORY:

INÉ:

KARTY:
Ste v situácii, keď sa neviete rozhodnúť? Skúste karty , vybrať si môžete viac druhov.
Návod na stránke.

Priatelia pamätám si veľmi dobre časy, keď som bol malý chlapec a tiež veru už aj keď som bol starší , ľudia rečami takými nás strašili. Rečami o vojne, o TRETEJ SVETOVEJ. Nevedel som si, ani len predstaviť v tej dobe, čo to môže znamenať. Videl som už nejaké filmy o vojne ( štyria tankisti a pes :o) a tiež sme sa aj niečo v škole poučili. Stále to bolo však nič, oproti ľuďom čo hrôzy vojny prežili na vlastnej koži. Nevedel som si teda nič predstaviť, no už v tej duši detskej,  som cítil veľké znepokojenie, možno aj nejaké obrazy sa z hĺbky vynárali.  Atómový hríb atď.

Dnes som už dospelý, mám vlastné deti a s hrôzou zisťujem že „Tretiu svetovú vojnu", už dávno všetci zažívame. Nie je tu však ten atómový  hríb, žiadne tanky, vojská. Bojuje sa na iných „frontoch", inými zbraňami.  Je tu televízia, noviny a iné veľmi silné médiá, ktorými sa dá bojovať oveľa účinnejšie, bez toho, aby si to vôbec  obeť uvedomovala.  No a tá vojna? Je to jasné každému, kto sa snaží čo i len trošičku vnímať veci okolo seba. Je to vojna EKONOMICKÁ. Tíško sa vkráda medzi ľudí, ako taký bojový plyn. Nikde však nehučia sirény, aby nás upozorňovali na blížiace sa nebezpečenstvo. Nie, nič také. Je to tu a iba veľmi máličko ľudí si uvedomuje nebezpečenstvo, ten smrtiaci bojový plyn, ktorý sa ponad prah našich príbytkov, plazí ako had. Je tu VOJNA - EKONOMICKÁ KRÍZA. Každá RE - KLAMA(Ť) nás presviedča o tom, že to čo nám práve ponúka, je to NAJ -lepšie, NAJ- zdravšie, NAJ -krajšie, že to jednoducho musíme mať, že bez tej, či onej veci nedokážeme existovať - ŽIŤ.  Umelo je vytváraná potreba, toho „zlatého teľaťa", o ktorom na papirusoch písali staré a vznešené civilizácie. Dnes tu nemáme jasného nepriateľa, na ktorého môžeme ukázať prstom. Nepriateľa na ktorého môžeme tasiť meč a jednoducho sa s ním porátať. Vybaviť si účty a hotovo. Kto je lepší a zdatnejší, kto lepšie ovláda svoju zbraň, ten vyhrá. Nie, dnes by sme museli tasiť meč, proti sebe. Pretože ten nepriateľ je vlastne tíško ukrytý v nás. Je to tá vytvorená predstava POTREBY, čo všetko MUSÍME MAŤ. Tie armády, tie vojská už nevidíme na kopcoch, na bojiskách. Nekričia, nerevú, nenaháňajú nám strach. Oni si tíško sedia vo svojich kanceláriách, za stolíkmi, v kravatách a oblekoch. Tešia sa usmievajú, srdečne nás vítajú.  Na obrovských plagátoch nás informujú, ako sa to či ono oplatí. Môžeme mať všetko, stačí „ občiansky preukaz".  Úrok je teraz celkom maličký, stačí prísť do obrovských vysvietených budov. Môžeme mať všetko na čo si len spomenieme, DOM, chatu, auto s parkovacími senzormi, fontány v záhradách, anglický trávnik. Stačí len prísť a podpísať, podpísať zmluvu z diablom. Stále máme málo, musíme viac pracovať. Pracovať, ale kde. Automobilový závod v meste už neberie nových zamestnancov. Ting - ťanci sa zbalili a so svojím závodom na výrobu elektroniky sa odsťahovali do Rumunska. V inom závode budú opäť prepúšťať, veď je KRÍZA, treba ušetriť na platoch, povedia si vysoký predstavitelia podniku. Všetci sa boja, prácu čo pred tým robili štyria, urobia dvaja.  Človek stojí proti človeku, boj na život a na smrť. Kam že sa podela česť a hrdosť. Čím väčší zadok oblížeme, tým sme šťastnejší, za pár centov.  V rodinách zbrojíme proti sebe, pre kúsok pozemku, domu.  Stále ide iba o to, aby sme niečo držali v rukách. Aby sme mohli vyprázdniť tie plné regály tovaru v obchodných centrách, aby sme uspokojili tú našu ľudskú nenásytnosť.

Tiež som si nedávno uvedomil, pri svojom obľúbenom horskom prameni, zaujímavú skutočnosť. Po tom čo som si nabral  živú vodu do džbánu, položil ho vedľa  seba a pri pohľade na neustále valiacu sa vodu s prameňa,  v tichosti som premýšľal. Videl som v duchu tie nekonečné regály v potravinách a na nich poukladané desiatky rôznych druhov sladkých lepidiel ( rozumej nápojov). Pracujem, ako skladník v takýchto potravinách a mám to dennodenne pred očami.  Je to všetko potrebné? Potrebujeme ten obrovský výber? Potrebujeme vôbec  tú čistú a liečivú vodu znehodnocovať pridávaním rôznych gebuzín. O tom či je to nášmu zdraviu prospešné nebudem ani len polemizovať. Raz sa mi podarilo rozrezať umelohmotnú fľašu s takýmto hnedým obsahom. To ste mali vidieť tú fontánu, ten tlak vo fľaši spôsobil že v okruhu piatich metrov som kompletne všetko zalepil. Rozhodol som sa teda podlahu poumývať, no pozor, kto si myslí že mi na to stačilo jedno vedro s čistou teplou vodou, je na veľkom omyle. Niekoľko krát som musel vedro s vodou vymeniť, no aj tak som sa ešte skoro týždeň „lepil" na podlahu pri prechádzaní po tomto úseku.  Chudák náš žalúdok, čo sa natrápi, kým to všetko spracuje a vyčistí.

Ja viem, zdá sa to byť absurdné, že od VOJNY sa dostanem k regálom v potravinách. Zdanlivo to nesúvisí, no ak sa pozrieme na vec hlbšie zrazu uvidíme súvislosti. Je to začarovaný kruh. Neustála potreba NIEKOHO, vytvárať potrebu SPOTREBY niekomu. Je to tu už niekoľko rokov.. Už od malička sú naše deti vychovávané, ako také kobylky. Jednoducho im je natláčaná predstava byť stále „IN". Pred očami nám stále niekto máva sladkou návnadou. Ako tomu oslíkovi, ktorý nechce ťahať, tak mu pred hlavou stále mávajú ovsom vo vrecku na motúziku.  Najvyšší vladári dnešnej doby - EKONÓMOVIA - nám stále tvrdia že nič nevychádza. Všetko a všade sú čísla, bezcitné ekonomické tabuľky, ktoré všetko prepočítavajú, kalkulujú. Všetko chápu iba chladným a vypočítavým rozumom. Chýba tu to hlavné, chýba v tom SRDCE. Túžba TVORIŤ, byť užitočný v tom čo ma baví, čo prináša iným osoh, potešenie. Koľkí z nás pracujeme iba pre to, aby sme mali peniaze. Aby sme mali na to drahé auto,  bazén v záhrade, anglický trávnik. Kde je podstata života, kde je ten vyšší cieľ, ten zmysel  ŽIVOTA, pre ktorý sme sem na túto zem prišli? Koľkí z nás na tým vôbec premýšľajú, hľadajú? Uvedomujú si seba samého vo vlastnom vnútri? Pozrú sa na vec z nadhľadu, akoby z inej dimenzie?  Ak by sme sa nachvíľku dokázali odosobniť, vzlietnuť pár metrov do výšky a z vtáčej perspektívy sa dokázali  pozrieť na svet pod nami, boli by sme zhrození. Videli by sme že jediné stavby v posledných rokoch ktoré sa stavajú v našich mestách sú nákupné centrá, banky a biznis centrá. Na úrodnej pôde sa stavajú automobilky a tú úrodnú pôdu ktorá nám zostáva, skupujú zahraniční agroturisti.  A čo robíme my? Pozeráme na najnovšej 3D televízii FARMU, KRIMI NOVINY. Čítame letáky v schránkach, kupujeme v akcii bazény, sadíme v záhradkách trávu, ktorú potom musíme kosiť. Preto potrebujeme najnovšiu samokosačku na solárnu energiu. Letíme neskôr do obchodu na akciu, lebo majú lacné čínske kurčatá, poľské koláče a predpečené zmrazené bagety. Spíme, tíško - tichúčko nás uspáva ten bojový smrtiaci plyn. Tíško drieme náš DUCH v nás, to živé a skutočné a to jediné, ktoré nás dokáže zachrániť. To jediné, ktoré nám môže priniesť poznanie, dokáže nás napojiť na inšpirácie, ukázať nám svetlú cestu pred sebou.

Priatelia, nie je ďaleko doba, kedy sa táto chorá EKONOMIKA , toto zakliate kráľovstvo MAMONY zrúti  a ľahne popolom. Všetky čísla a výpočty opadnú, ako listy zo stromov na jeseň.  Zostane iba holá podstata, kmeň stromu. Vo všetkom a všade, bez výnimky.  Tá doba ukáže či ten strom bez listov, je krásny, rovný a  vznešený, alebo len olámaná a pokrútená troska.  Každý z nás zostane stáť nahý, bez šiat, oblekov. Ako ten strom, bez listov. Ukáže sa naša pravá podstata, tá skutočná, bez masky a pretvárky a tak, ako keď spílime strom, môžeme z jeho letokruhov čítať, ako z knihy o každom roku jeho života, bude možné čítať aj v nás, každý prežitý rok na tejto Zemi, alebo aj možno niekde inde. Nie iba ten posledný čo žijeme teraz, ale stovky životov, ktoré sme  doteraz prežili.  Je tu obdobie jesene a príde zima. Ukáže sa, ako sme   pripravení prežiť, ako sme sa pripravili na zimu. No nie na obyčajnú zimu, ale na zimu DUCHOVNÚ.  Tvrdo nás doba preverí, koľko dreva dobrých skutkov, máme  k tejto ZIME v kôlni DUCHA nanosených.  V tejto dobe modernej, je to veľmi ťažké, drevo dobrých skutkov do kôlne nosiť. V očiach ľudí bez CITU je to smiešne a veru tak vám povedia, že dnes sa drevo do kôlne nenosí. Veď na čo aj, je iná doba, kto už bude drevom kúriť. A tak radšej tie drevá, polená (dobré skutky) sa ľuďom moderným už nosiť nechce. Veď už dávno zabudli, ako od koreňa treba žiť, NE- cítia to.  Preto ne-mnohým  ľuďom citlivým v tejto dobe modernej, je ťažké žiť. Nevedia si uchmatnúť, ukradnúť si zo spoločného, ohradiť lesy, polia. Na úkor iných žiť. Radšej ustúpia, trpia, nemajú SILU vzdorovať väčšine. V DUCHU však všetko prežívajú a snívajú. Svojimi drobnými a dobrými skutkami, svojím životom a radosťou sa iným, život snažia spríjemniť.  Snívajú o dobe, keď sa dobré, dobrým bude odplácať. Takýto, sa svojím životom už teraz na tú ZIMU DUCHA chystajú, už teraz sa namáhajú a drevo na tú zimu nosia. Keď tá doba zmien nastane, keď príde ten mráz a zima, bude vietor za oknami kvíliť, oni si budú tíško sedieť v teple, vo svojej kôlni a svojimi dobrými skutkami si budú v krbe čistých myšlienok kúriť.

Je zaujímavé a tiež sám v sebe zisťujem, ako mnohé sa spája. Človek ani len netuší, kam ho DUCH vedie. Ako aj tento článoček, úvaha. Písať chcem o Ekonomike (ktorú vnímam hlavne citom a nie rozumom) a tej vojne studenej, čo navôkol zúri a ani sám neviem na začiatku, kam sa dostanem. Nuž veselé aj smutné, ako pre koho, ako sa kto v sebe vidí. Mnohí sa smejú, posmievajú proroctvám, ak ich nútia na seba sa pozrieť, na sebe trošku zapracovať. Vo všetkom si vieme poradiť, teraz v tejto dobe. Vo všetkom máme prehľad, čítame noviny, pozeráme správy, máme internet. Stačí si niečo vygúgliť a máme riešenie. Zavoláme priateľom, nech poradia. Vždy sa spoliehame na všetko možné, len nie na seba. Viem, teraz to znie absurdne, ale čo AK. Čo ak raz, príde doba, keď nič z toho čo som spomenul, použiť môcť nebudeme. Nebudeme môcť zavolať priateľovi na telefóne, ale budeme sa musieť spoľahnúť iba na seba, na to vnútorné vedenie, na DUCHA v nás...........? Koľkí nájdeme  riešenie? Cestu SRDCA......?

Viem že mnohým po prečítaní tohto textu, srdce zovrie a pomyslia si že nie je predsa nutné strašiť, veď všetko sa dá aj po dobrom poriešiť, pomaličky treba ľudí usmerňovať, vysvetľovať. Priatelia, je však možné človeka tíško, jemne, pomaličky prebúdzať, pierkom pod nosom štekliť, keď vidíte že mu v spánku strecha nad hlavou horí a hrozí, že sa mu každú chvíľku zrúti na hlavu? Vážnosť situácie nechávam na posúdenie každému z Vás.

Ivan Slezák
Niektoré témy jednoducho visia vo vzduchu. Sám som sa počudoval, keď zrazu prišla potreba napísať niečo na túto tému. Po niekoľkých dňoch, som  "náhodou" začal objavovať videá a články k tejto téme. 
Ľudovít ŠTÚR
"Príklad jeden, ktorý je opravdivý, platí viac než tisíc rýchle zapadajúcich slov."
Ponuka CD Janka Svetlana Majerčíka.
Ponúkam k osobnému odberu CD J.S.Majerčíka, hlavne pre záujemcov z Trnavy a okolia.


  Kontakt:        slezakivan@gmail.com alebo  +421 905 973 995 

cd-booklet_stretnutie (1).jpg
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one