CESTA SRDCA - POSOLSTVO CITU , živé portréty kreslené ceruzkou, drevorezba, drôtovanie, SLEVAN art
SLEVANart

SLEVANart

Portrait in pencil
tel. +421905973995

slezakivan@gmail.com
SLOVENSKO

SLOVENSKO

POSOLSTVO CITU - CESTA SRDCA

Harmonizačné dekorácie pre dušu - Intuitívna tvorba - Živé portréty kreslené ceruzkou - Portrét ako posolstvo z druhého brehu - Zážitkové kreatívne workshopy pre deti i dospelých - Život, ako najlepšia škola -
DSC07971 1 (2).jpg
DSC07971 11 (1).jpg

IVAN SLEZÁK

DSC07971 111 – kopie (1).jpg
DSC07971 112 (1).jpg

Dôležité čítanie:

HUDBA:
Ak sa chcem naladiť na inšpirácie, pustím si hudbičku tohto jedinečného hudobníka, potom to ide už samé.

ODPORÚČAM!

POZNANIE, LIEČENIE, ŽIVOT:

UMENIE:

PRÍRODA, HORY:

INÉ:

KARTY:
Ste v situácii, keď sa neviete rozhodnúť? Skúste karty , vybrať si môžete viac druhov.
Návod na stránke.

Tento môj článoček, alebo príspevok nosím v hlave už dlhšie. Je toho viac a niektoré zážitky sa stali už dávnejšie, preto som sa rozhodol konať skôr, ako postupne upadnú do zabudnutia. Ako názov napovedá chcem Vám priblížiť moje zážitky v prírode, o prírode a hlavne o bytostiach, ktoré v nej žijú. Prosím nemienim nikomu nič dokazovať a niekoho presviedčať o existencii týchto pomocníkov a staviteľov. Kto neverí nech neverí, raz možno uverí. Nebudem ani rozoberať presné rozdelenie bytostí prírody a ich presné pomenovania. Toto nájdete prekrásne opísané v článkoch na stránkach od človeka, ktorého si veľmi vážim a ktorý ma svojimi článkami naviedol na cestu spoznávania týchto bytostí v prírode a naučil ma načúvať prírode srdcom. ( vďaka Ti Peter). Tiež ale nečakajte že Vám budem rozprávať o tom, ako sa mi zjavila pani v prekrásnom striebornom plášti a zverila mi posolstvo, ako mám zachrániť ZEM a ľudstvo. :-( teda aspoň zatiaľ nie :-). Preto žiadne extrémy, ale zlatá stredná cestička. Samozrejme budú aj nejaké foto, vždy mám so sebou aj fotoaparát, keby niečo.

Aby bol predsa len nejaký ten úvod, musím spomenúť, že my ľudia sme už raz taký, začneme sa o niečo zaujímať a hneď čakáme veľké zázraky. Prečítame si o prírodných bytostiach a už si myslíme že pri každom našom vstúpení do lesa budú pekne všetky bytosti nastúpené v jednom rade, ako keď prichádza KRÁĽ na recepciu. Máme "veľké oči" a popri tom nám unikajú prekrásne drobnosti, jemnučké šepkanie do ucha, pohladenie po vlasoch, jednoducho zázraky okamihu. Preto je nutné prichádzať s "čistým srdcom" a v pokore. Ak k tomuto všetkému pridáme aj niečo naviac, napríklad ak si chceme niečo z prírody odniesť,( bylinky, lesné plody atď.) je nutné za toto poďakovať a tiež je vhodné niečím bytosti prírody obdarovať. Stačí symbolicky, v DUCHU, kto však chce môže aj v lese odložiť ( OBETOVAŤ) kúsok jablka, orieškov, kôrku z chleba atď. No ak sa teda len trošku posnažíme, zrazu začneme zrieť veci ktoré doposiaľ sme nevideli, nepočuli a zázrakom nebude koniec. :-))).

DSCI0741.jpg
Je nutné si všímať aj tie najmenšie detaily a drobnosti. Veľa záleží na našom vnútornom upokojení a utíšení. Bytosti prírody sú všade okolo nás a každý z nás môže mať iné zážitky a inú formu komunikácie. Sú ľudia ktorý dokážu tieto bytosti vidieť, iný počuť, niekto oboje, ale asi najviac je tých , ktorý dokážu prijať posolstvá od týchto bytostí intuitívne, teda formou myšlienok. Jednoducho nás napadne určitá myšlienka, ak sme pozorní a toto vnímame zrazu nám príde celý rad myšlienok a všetko sa nám " vyfarbí", dá zmysel. Ako príklad uvediem jednu príhodu. Bol som pri mojom obľúbenom horskom prameni o ktorom viem že voda je priam liečivá. Viem že o takýto prameň sa "stará" bytosť, ktorú môžeme nazvať "Strážkyňa prameňa". Nikdy som ju nevidel, ale cítim jej prítomnosť. Raz som si teda nabral túto liečivú vodu, položil som džbán s vodou na skalu a v duchu som poďakoval za tento dar. Stíšil som sa a v srdci som cítil pokoj, ani neviem ako a zrazu zo mňa vyletela myšlienka: ďakujem za vodičku, ale čo by som ja mohol urobiť, ako odplatu, alebo čím sa odvďačím za tento dar? ( Toto všetko sa dialo na úrovni myšlienok, bez prerušenia, naplno som si to uvedomil až po určitej dobe). A prišla odpoveď, jasne som to cítil, jemná, nevtieravá, láskavá........ " Ak teda chceš, ale len ak naozaj chceš a túžiš pre mňa niečo urobiť, pozri sa okolo seba. Vidíš ten neporiadok okolo prameňa? Ak teda naozaj chceš môžeš to tu skrášliť, poupratovať."....Bola to skôr prosba, ako rozkaz. A tak som to tam poupratoval, vyčistil vodu od lístia, pozbieral plechovku od " červeného bula ", umelú hmotu. Tešilo ma to, cítil som niečo čo sa snáď nedá ani opísať a doznievalo to ešte veľmi dlho. .

Pokračovať budem zážitkom, ktorý sa odohral úplne na začiatku mojej cesty, na ktorej som sa odhodlal pozrieť sa na prírodu nielen očami, ale aj srdcom. To o čom som doteraz iba čítal, túžil som použiť v praxi. Prosím, ale nie spôsobom hrdinu ktorý všetko vie a všade bol, to nie. S pokorou a s láskou v srdci. Viem že pre niekoho tieto moje slová znejú veľmi zmäkčilo, na muža. V živote však ide vždy o srdce, či ste muž, alebo žena, je to jedno. Srdce nás musí vždy viesť. No ale aby som pokročil. Vedel som že cez víkend pôjdeme s rodinkou na prechádzku do lesa (Malé Karpaty), preto som si už večer, pred výletom, pripravil niekoľko drobností, ktoré som chcel v lese zanechať bytostiam prírody. ( rôzne oriešky, semienka atď.). Spomenul som si, že v chladničke nám zostalo kúsok cukrovej hmoty, ktorú sme použili na zdobenie torty. Preto som z tejto hmoty vytvaroval rôzne farebné lístky a kvietky a šup k orieškom. Bola to spontánna myšlienka, čo ma napadlo to som urobil. Na druhý deň sme teda vyrazili na naše obľúbené miesta v prírode. Bolo krásne počasie a slniečko príjemne hrialo do tváre. Asi po hodinke chôdze sme si našli miestečko na slniečku a rozhodli sa, že si chvíľku posedíme v tráve. To bola príležitosť pre mňa, vycítil som, že teraz je tá vhodná chvíľa na moje dary, ktoré som si bol prichystal o deň skôr. To sa samozrejme nezaobišlo bez posmeškov ostatných členov našej rodinky. Jasné, veď doma nikto nie je Generál. No čo už, je mi jedno že vyzerám ako blbec. S takýmito myšlienkami som vhupol do lesa, hľadajúc vhodné miestečko vďaky. A veru som ho našiel, samo sa mi ukázalo, bola to skala o veľkosti plochy stoličky na sedenie. Krásna, v tráve ožiarená slnečnými lúčmi, ktoré sa predierali medzi stromami. Ako taký prírodný oltár. Tak som pekne na tento oltár poukladal svoje dary a v tichosti, pokore a s láskou v srdci poďakoval všetkým bytostiam, ktoré pracujú na tom prekrásnom diele a tkajú ten prekrásny pestrofarebný koberec, zvaný príroda. Ďakoval som v pokore, bez očakávania, netúžil som niečo získať, niečo si odniesť domov, jednoducho som iba chcel predniesť vďaku najčistejším spôsobom, akým som v tej chvíli bol schopný. Nedalo sa veľmi dlho, lebo som počul, ako ma už syn vyvoláva. A tak sme sa pobrali cestičkou k autu. Naskladali sme sa do tohto novodobého povozu a nabitý energiou, dali sa na spiatočnú cestu. V ten deň, však, nebol prekvapeniam koniec. Ledva sme sa rozbehli, ešte som si zapínal bezpečnostný pás a v tom som musel prudko skočiť na brzdu. Pred nás, rovno pred auto, vyhupol z trávy pri ceste........ HAD. ON niežeby len prebehol, on nás jednoducho zastavil, vedomý si toho že skočím na brzdu. Pretiahol sa na cestu a tam zostal stáť, rovno pred autom a čo bolo najhoršie vôbec sa nechystal pokračovať na druhú stranu cesty. Napriek tomu že mám prírodu rád, nikdy sa mi nič podobné nestalo. Vôbec som nevedel ako reagovať, do kostí sa vnáral strach, aký je to had? Mám vystúpiť? Čo robiť? Napokon som nabral odvahu a vystúpil som z auta. Vtedy som HO uvidel v plnej kráse, bol to prekrásny exemplár, vznešený, hrdý. Telo dlhé a mohutné, jemne zvlnené a hlava vztýčená. Niečím ma priťahoval, odvážil som sa pristúpiť bližšie. Keď som pristúpil bližšie, všimol som si jeho oči, doslova ma hypnotizovali. Uprene mi pozeral do očí. Naše pohľady sa stretli a vtom som to pocítil, ako keď vyladíte anténu na starej vojenskej vysielačke a počujete toho, kto je na druhej strane. V mojom prípade však na druhej strane nebol človek, ale bytosť. Bytosť lesa, ale nie hoci aká, lež bytosť Kráľovská, jeho veličenstvo. Jasne som to cítil, ako v rozprávke. Prišla za mnou, aby si ma uctila, poklonila sa mi, avšak s náležitou hrdosťou. Niečo v tom zmysle:" Ďakujeme Ti že o nás vieš a že si nás vážiš, si v našom Kráľovstve vítaný." Bolo to veľmi silné a pochopil som. Ak by mi niečo podobné niekto rozprával skôr, neveril by som. Toto však bola sila. Vyslal som v duchu myšlienku o tom že všetko chápem a znovu ďakujem. Tíško sklopil hlavu a pobral sa sebavedome na druhú stranu cesty, dokonca tušil iné prichádzajúce auto a vedel že ho zastavím a tak nedovolím, aby ho zrazilo. Pani za volantom mi zdvihnutým palcom prejavila sympatie a to sme už všetci videli, ako jeho prekrásne telo, vlnitým pohybom zmizlo v tráve na druhej strane cesty. Nedokázal som zo seba dostať ani slovo, sadol som do auta a vyrazil na cestu domov. Celou cestou som však cítil ten jeho pohľad, tie oči a to neviditeľné spojenie, ktoré sa vytvorilo na okamih medzi našimi dušami. Až doma som zistil že to bol prekrásny exemplár Užovky stromovej. Vo vrecku nohavíc som mal iba mobil, preto je fotografia trošku na rýchlo a menej kvalitná. Máte to však skoro" LIVE" autentikuš :-) na živo, že sa to udialo a skutočne to nie je iba výplod mojej fantázie.

DSCI8122.jpg
DSCI8124.jpg
Na pokračovanie!
Ľudovít ŠTÚR
"Príklad jeden, ktorý je opravdivý, platí viac než tisíc rýchle zapadajúcich slov."
Ponuka CD Janka Svetlana Majerčíka.
Ponúkam k osobnému odberu CD J.S.Majerčíka, hlavne pre záujemcov z Trnavy a okolia.


  Kontakt:        slezakivan@gmail.com alebo  +421 905 973 995 

cd-booklet_stretnutie (1).jpg
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one