CESTA SRDCA - POSOLSTVO CITU , živé portréty kreslené ceruzkou, drevorezba, drôtovanie, SLEVAN art
SLEVANart

SLEVANart

Portrait in pencil
tel. +421905973995

slezakivan@gmail.com
SLOVENSKO

SLOVENSKO

POSOLSTVO CITU - CESTA SRDCA

Harmonizačné dekorácie pre dušu - Intuitívna tvorba - Živé portréty kreslené ceruzkou - Portrét ako posolstvo z druhého brehu - Zážitkové kreatívne workshopy pre deti i dospelých - Život, ako najlepšia škola -
DSC07971 1 (2).jpg
DSC07971 11 (1).jpg

IVAN SLEZÁK

DSC07971 111 – kopie (1).jpg
DSC07971 112 (1).jpg

Dôležité čítanie:

HUDBA:
Ak sa chcem naladiť na inšpirácie, pustím si hudbičku tohto jedinečného hudobníka, potom to ide už samé.

ODPORÚČAM!

POZNANIE, LIEČENIE, ŽIVOT:

UMENIE:

PRÍRODA, HORY:

INÉ:

KARTY:
Ste v situácii, keď sa neviete rozhodnúť? Skúste karty , vybrať si môžete viac druhov.
Návod na stránke.

Pred niekoľkými rokmi som sa prehrabával v skrini a našiel som tam svoje nohavice z  detských čias. Veľmi som sa im potešil, lebo pred očami mi vyvstali všetky tie chlapčenské šibalstvá, ktoré som v tých nohaviciach prežil.   Celkom bez zámeru som začal prehľadávať  vrecká a ako som  tak skúmal posledné vrecko v ruke som niečo ucítil. Bolo to celkom maličké a tvrdé. Keď som roztvoril dlaň, uvidel som celkom malú kôstku. Bola to kôstka plodu, z akéhosi stromu. Postupne som sa rozpamätával , že v tieni koruny jedného takého prekrásneho stromu, som sa ako dieťa často hrával. Tento strom bol pre mňa v tých časoch chlapčenských, priam magický, niečím ma stále priťahoval. Nebol to však strom obyčajný, taký aký je možné vidieť v každej záhrade. Tento „môj" strom bol výnimočný v tom, že každý rok inou farbou kvetov zakvitol a každý rok iné plody priniesol.  Viem že mi   tie plody veľmi chutili a vždy som sa tešil na novú úrodu v očakávaní novej chuti.  Ochutnával  som tak ovocie z tohto zázračného stromu každý rok, až do chvíle, keď ten strom,  jedného dňa zmizol. Nezostalo po ňom ani stopy, ani jedna halúzka,  lístok či zahrabaná jama. Bola tam iba tá malá drobná kôstka, semienko, ktoré som si v smútku vopchal do vrecka nohavíc.


Z nohavíc som vyrástol, odložil ich do skrine a zabudol. Zabudol som na kôstku, to semienko z plodu zázračného stromu, zabudol som na strom samotný a  tiež na chvíle pod ním strávené. Prešlo mnoho rokov, keď všetko dôležité bolo, len nie to, čo bolo v skrini uložené.  Prišla však chvíľa, keď prozreteľnosť  DUCHA  chcela, aby som po rokoch dlhých, toto semienko vo vrecku nohavíc  objavil. 

 

Pred  rokmi, som teda v dlani zvieral to semienko zázračného stromu z mladosti.  Nevedel som o ňom nič. Ako sa volá, čo potrebuje a ako sa oň postarať.  V srdci som však cítil povinnosť. Cítil som, že to semienko musím zasadiť. Netušil som čo robiť, kde, ako a kedy toto semienko do zeme vložiť.  Nemal som pri sebe príručku, knihu v ktorej by som si nalistoval vždy novú kapitolu. Snažil som precítiť všetko postupne, krok za krokom.  Akoby  ku mne z diaľky, z budúcnosti predo mnou, prenikala  vôňa  kvetov rozkvitnutých  už v mohutnej korune tohto stromu.  Najskôr som sa teda o semienko staral v tégliku od jogurtu,  na parapetnej doske pri okne. Tešil som sa na slniečko,  ktoré ten téglik zahrievalo „živým svetlom". Vodu som dávkoval po kvapkách, aby som  pôdu v tégliku príliš nezmáčal.  Veľká, preveľká bola moja radosť, keď sa v tégliku niečo zazelenalo a ako keď sa na jar snežienka, cez sneh pretláča, mne sa v tégliku nová rastlinka na svetlo sveta drala.


Ubehlo zopár rôčkov.  Z kôstky, semienka bol malý stromček, ktorý som už musel na svoje miesto presadiť. Do Zeme , kde už bude môcť svoje korene viac do hĺbky zapustiť. Kde už bude slniečko priamo hriať, ale aj páliť, kde už bude dáždik osviežovať,  ale aj riadny  lejak  korene zaplavovať a podmývať,  vetrík sa v jemnom vánku s lístkami pohrávať, ale aj silná víchrica tuhosť konárov  skúšať.  Veru tak, strom mohutnel  a rástol a ja som bol pri tom.  V neľahkých a nežičlivých podmienkach dnešnej doby,  keď skôr sa všetky takéto stromy "citu" ničia, ako chránia. Keď nám viac na srdci ležia veci nepodstatné a neŽIVÉ, ako veci krásne a ŽIVÉ.  V každom obchode bolo možné kúpiť všetko potrebné pre starostlivosť o stromy. To čo potreboval môj strom, sa však v obchode kúpiť nedalo.  Musel som hľadať, skúšať , v duchu prosiť o rady.  Neraz stáť vo vetre a konáre podopierať, aby ich vietor nepolámal. Vstávať skoro zrána, či ulíhať neskoro v noci.  V  čase sucha, neraz som vlastnými slzami korene zmáčal, aby strom suchom netrpel.   Nie všetko som na prvý krát zvládol a veru som aj chýb narobil, keď som skúšal halúzky preriediť a korunu presvetliť,  strihom formovať. Potom som musel dlho čakať, kým halúzky dorastú.


 Mnoho času ubehlo, kým po prvý krát ten môj strom zakvitol.   Bolo že to radosti a veselosti na duši, ale opäť aj smútku, lebo ako to už v živote býva, po smiechu prichádza niekedy aj plač. Prišiel nečakaný mráz a kvietky zmrzli. Stále bolo nutné sa o ten strom starať a v snahe nepoľavovať, na ďalší rok sa pripraviť.

Po niekoľkých rokoch som sa dočkal, keď strom zakvitol a po kvetoch, priniesol  i plody. Mohol som ochutnať tú radosť v srdci, tú sladkosť, to chvenie po celom tele, to vzájomné prepojenie Zeme  od koreňov toho stromu až do výšok oblakov v jeho korune. Všetko v skutku v sekunde, pri dotyku chuti plodov v mojom srdci. Teším sa veľmi, že nezostalo iba pri tom, že sám som v sebe smel tú chuť plodov tohto zázračného stromu, čo pre seba som ho nazval „ TVORIVOVNÍKOM" ochutnať, ale že i Vám pocestným, čo prechádzate kol mňa,  smel  som z plodov tohto stromu ponúknuť.  Plameň radosti v mojom srdci horí a ďakujem v „DUCHU" za Vás pocestných a spolupútnikov, ktorých  chuťové kanáliky SRDCA, nie sú ešte zanesené materiálnym balastom dnešnej  „modernej"  doby. Ste schopní  vnímať úprimnú a živú krásu, to univerzálne a všemocné „SVETLO", bez ktorého tepla a svetla nie je možné preŽIŤ.  To „ ŽIVÉ SVETLO" prúdi ku každému z nás rovnako, bez rozdielu, rovnakou intenzitou svieti na všetky naše „ TVORIVOVNÍKY", ktoré už z malého stromčeka v mohutný strom rastú, či na tie , ktoré už svoje plody prinášajú. No a tie ktoré ešte nerastú, čakajú v podobe drobnej kôstky, či semienka niekde vo vrecku detských nohavíc v skrini ukryté. Hor sa teda priatelia do tých starých skríň, na ktoré sme už mnohí pozabudli a hľadajme semienka tých zázračných stromov, ktoré čakajú na zasadenie. Všetkým Vám prajem veľa, veľa šťastia a trpezlivosti  pri sadení, presádzaní, zalievaní a staraní sa o tie vaše „ TVORIVOVNÍKY". Teším sa s Vami na prvé kvety a plody  v  radosti plných nových pestrofarebných chutí. Preto že tieto stromy zázračné, vždy iné a rôzne plody urodia, presne podľa toho, aké náradie, DARY vo svojich rukách pevne držíme.


No a ešte drobná rada na záver.  I oberanie plodov dá riadne zabrať, nemožno poľaviť v opatrnosti ani na sekundu. Môže sa totiž ľahko stať, že sa budeme snažiť dočiahnuť tie najkrajšie a najsladšie plody „nášho stromu", ktoré samozrejme rastú na najvrchnejšom konári a pod tiažou našej vlastnej       „VÁŽNOSTI" sa konár pod nami zlomí. Verte priatelia, môžeme sa ocitnúť pod stromom riadne doškriabaní a poudieraní. O zlomeninách radšej pomlčím :o)

 

Toť moja vlastná skúsenosť  a opäť veľká vďaka aj Vám, ktorí svojou prítomnosťou, svojimi skúsenosťami a láskavými radami, ste mi boli a ste nápomocní  pri starostlivosti o ten môj  zázračný a večný  strom tvorivosti  „ Tvorivovník"


Ľudovít ŠTÚR
"Príklad jeden, ktorý je opravdivý, platí viac než tisíc rýchle zapadajúcich slov."
Ponuka CD Janka Svetlana Majerčíka.
Ponúkam k osobnému odberu CD J.S.Majerčíka, hlavne pre záujemcov z Trnavy a okolia.


  Kontakt:        slezakivan@gmail.com alebo  +421 905 973 995 

cd-booklet_stretnutie (1).jpg
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one